Sorry, you need to install flash to see this content.


História

Vydrany v stredoveku patrili k poddanstvu Bratislavského hradu. Od XV. storočia sa už objavujú v súdobých prameňoch ako šľachtická obec. Odtiaľto pochádza aj šľachtická rodina Vermešovcov a Hodossyovcov.

V listinách z XIII. a XIV. storočia píšu o Vydranoch, ako o príslušenstvu bratislavského hradu. Podľa listiny pochádzajúcej z r. 1473 obec patrila zemanom pochádzajúcich z Vydran. Presnejšie majiteľské pomery však nepoznáme. Na začiatku XX. storočia patril medzi najvýznamnejších majiteľov Peter Vermes. V súpise, ktorý zostavil Ľudovít Nagy v r. 1828, obec mala 49 domov a 286 obyvateľov. V roku 1884 Vydrany vyhoreli na popol.

Vydrany v roku 1851 (Elek Fényes, i.m. str.112.): Hodos, maďarská obec v Bratislavskej župe, pol míle od Dunajskej Stredy na západ. Obec obýva 379 katolíkov, 485 evanjelikov a 26 židov. Evanjelický matričný kostol a ekléžia. Pastvín a lúk má dosť, z ktorých je málo, ale rodia dobré seno. Zemepán: viac šľachticov. Posledná poštová stanica je v Šamoríne.

 

 

 

K obci patria aj majery Bödör, Csiba, Czucz, Hodosi, Szigeti, Vermes a Völgyháti, z ktorých nejeden nosí meno svojho niekdajšieho majiteľa.

 

 



Od profesora Vályiho z 18. storočia sa dozvedáme: Hodos (Vydrany) je obec obývaná maďarmi v Bratislavskej župe. Je majetkom viacerých zemepánov. Žijú tu katolíci a evanjelici. Nachádza sa pol hodiny pešej chôdze od Sík-Abonyu (Malé Blahovo). Vydrančania svoje prebytky predávali na blízkom dunajskostredskom trhu, ale ušlo sa z nich aj Šamorínčanom.

Mnoho Vydrančanov sa časom dostalo do šľachtických rodov a stali sa zemanmi (nobilitares curiales). Po zrušení poddanstva v roku 1848, čiže pri rušení niektorých šľachtických výsad sa obec nazývala Nemeshodos (nemes - šľachtic, šľachtický). Dokonca aj do Prvého miestopisu Slovenska (Bohuslav Bezdek), vydaného v roku 1920 sa dostala obec pod týmto názvom. Odtiaľto sa tiež dozvedáme, že obec patrila pod notariát vo Veľkom Blahove.